Zdravím Vás, moji drahí čitatelia.
Len včera som si písala so svojou kamarátkou, ktorej sa páči jeden chlapec. Ale samozrejme tu padli vety ako: "Ako by som sa mu mohla páčiť, pozri na mňa - som ako šedá myška, nemám čím zaujať. Ničím nevynikám."
Opak bol však pravdou, pretože toho chlapca veľmi dobre poznám a chcela som vedieť, ako vníma on ju. Opýtala som sa ho na to a on povedal, že je nádherná.
Čo chcem týmto povedať? Ako už z názvu vyplýva, veľmi veľa ľudí má problém so sebavedomím. Nedôverujú si dostatočne, vnímajú seba samého ako niekoho odlišného, akoby všetci okolo boli dokonalí, ale oni nie. Akoby boli všetci niečím výnimoční, ale oni nie, akoby každý na svete bol niečím lepší.
Ale viete čo? Nie je to tak. Je to chyba myslieť si to, pretože každý - nezáleží na veku, náboženstve, rase - je niečím úžasný. Každý je niečím výnimočný, svojim spôsobom perfektný a nenahraditeľný. Nikdy na to nezabúdajte. V každej zlej situácii si na to spomeňte. Túto vetu si zafixujte do pamäti a za žiadnych okolností nedovoľte, aby ju nahradila akákoľvek negatívna myšlienka.
Pretože Vaša sila je vo Vašej mysli. Ak vstanete a hneď ráno sa presvedčíte, že vy ste výnimočná a dokonalá osoba, Váš deň bude už v tú sekundu oveľa lepší. Skúste to, doprajte si trochu sebeckosti, povedzte si, že dnes budete tou najlepšou osobou, aká sa vo Vás skrýva. Že dnes objavíte svoj talent, bude sa Vám dariť. Dajte každému dňu možnosť stať sa najlepším dňom vo svojom živote.
Vo Vašom živote sa deje to, čo si priťahujete. Priťahujete si to, do čoho sústredíte energiu. A energiu sústredíte do toho, na čo intenzívne myslíte. A na čo myslíte vy?
Čokoľvek sa Vám premieta mysľou, má na Vás istý vplyv. Nemusím tu snáď písať, že každý už pozná, čo mu spôsobuje radosť a čo naopak smútok a teda, že by sa mal zamerať na tie myšlienky, ktoré so sebou nesú pozitívnu energiu.
Mali by ste sa snažiť obmedziť všetky zlé myšlienky. Vždy, keď si spomeniete na niečo zlé, začnite myslieť na niečo, čo Vám vždy vykúzli úsmev. Urobte to párkrát a uvidíte, že potom to už pôjde samo. Takto sa postupne zbavíte tej buriny vo Vašej mysli a potom ostanú už len krásne a farebné kvety.
A hlavne, dôverujte si. Nikdy nedovoľte vete "Ja to nedokážem!", aby Vás ovládla. Pretože vy na to máte! Vy to dokážete, pretože ste úžasný/á!
nedeľa 26. marca 2017
sobota 18. marca 2017
Rešpekt hýbe svetom
Milí čitatelia,
vy o tom neviete, no v zozname mojich článkov ich je celkom pätnásť, pätnásť kostier článkov, ktoré sa asi nikdy nedočkajú svojej konečnej podoby. A v mnohých z nich píšem o faktoroch, s ktorými sa dennodenne stretávam. Rešpekt je jedným z nich.
Svoje články píšem na základe toho, čo prežijem. Iste, niektoré prídu z ničoho nič a väčšinou práve ich napokon publikujem. Ale teraz som odhodlaná tento článok dokončiť a ukázať Vám, čo by ste mali vo svojom živote zmeniť.
Koľkí z Vás si teraz poviete, že je na čase tento článok zavrieť, veď to dieťa, čo to píše, má len pätnásť a nenechám sa ňou predsa poučovať. Ale prosím Vás o pár minút Vášho času, pretože toto je naozaj téma, ktorú chcem rozšíriť medzi čo najviac ľudí.
Poďme teda k veci.
Často sa mi stáva, že ma niekto nepustí k slovu, alebo ešte horšie, skáče mi do reči. Neverili by ste tomu, ako to neznášam. V podstate som si trochu už aj zvykla, pretože u mojej mamy a sestry je to normálne - niekedy si hovorím, prečo je to, sakra, tak?! Neraz sa mi stalo, že som ich upozorňovala, aby mi konečne nechali priestor sa vyjadriť, pretože to proste nebolo možné. Keď som iba s jednou z nich, ešte sa to dá. Ale akonáhle sú spolu, darmo by ste chceli niečo povedať. Minule sa kvôli tomu strhla hádka (jasné, že som polovicu z toho, čo som chcela, nemohla povedať). Týkala sa toho, že by v našej domácnosti malo byť vyjadrenie názoru normálne pre každého člena rodiny. Lenže to, čo u nás chýba, je rešpekt. Všetci navzájom by sme si mali prejavovať vzájomný rešpekt, pokoru, lásku a navzájom sa počúvať. Problém bol v tom, že nič z toho u nás doma nie je.
Čo od Vás chcem je, aby ste sa zamysleli, či svoje okolie rešpektujete.
Rešpekt je dôležitý. Čo dávate, to sa Vám vráti. A preto ak niečo chcete dostávať, mali by ste to dávať. Či už je to pokora, láska, pozornosť, čas, alebo aj ten prekliaty rešpekt. Viete, čo je na ňom najhoršie? Že väčšina ľudí ani nevie, o čom píšem. Len málo ľudí vie, čo skutočne znamená rešpektovať niekoho. Mal by sa to naučiť naozaj každý. Pretože pokiaľ sa nenaučíte rešpekt dostatočne prejavovať ľuďom okolo Vás, nečakajte, že ľudia k Vám budú vzhliadať a obdivovať Vás. To sa nikdy nestane, ak sa k niekomu budete správať, akoby bol nesvojprávny. Preto Vás prosím, až budete chcieť niekomu nabudúce prejaviť, ako ním pohŕdate, zamyslite sa nad tým, či Vám za to stojí a na čo je to vlastne dobré.
Kto chce zmeniť svet, mal by najprv zmeniť seba. A toto by mal byť Váš začiatok. Naučiť sa rešpektovať všetko a všetkých vo Vašom okolí. :)
Ďakujem za prečítanie článku. Dúfam, že Vám niečo priniesol. Vaša Kery. :)
vy o tom neviete, no v zozname mojich článkov ich je celkom pätnásť, pätnásť kostier článkov, ktoré sa asi nikdy nedočkajú svojej konečnej podoby. A v mnohých z nich píšem o faktoroch, s ktorými sa dennodenne stretávam. Rešpekt je jedným z nich.
Svoje články píšem na základe toho, čo prežijem. Iste, niektoré prídu z ničoho nič a väčšinou práve ich napokon publikujem. Ale teraz som odhodlaná tento článok dokončiť a ukázať Vám, čo by ste mali vo svojom živote zmeniť.
Koľkí z Vás si teraz poviete, že je na čase tento článok zavrieť, veď to dieťa, čo to píše, má len pätnásť a nenechám sa ňou predsa poučovať. Ale prosím Vás o pár minút Vášho času, pretože toto je naozaj téma, ktorú chcem rozšíriť medzi čo najviac ľudí.
Poďme teda k veci.
Často sa mi stáva, že ma niekto nepustí k slovu, alebo ešte horšie, skáče mi do reči. Neverili by ste tomu, ako to neznášam. V podstate som si trochu už aj zvykla, pretože u mojej mamy a sestry je to normálne - niekedy si hovorím, prečo je to, sakra, tak?! Neraz sa mi stalo, že som ich upozorňovala, aby mi konečne nechali priestor sa vyjadriť, pretože to proste nebolo možné. Keď som iba s jednou z nich, ešte sa to dá. Ale akonáhle sú spolu, darmo by ste chceli niečo povedať. Minule sa kvôli tomu strhla hádka (jasné, že som polovicu z toho, čo som chcela, nemohla povedať). Týkala sa toho, že by v našej domácnosti malo byť vyjadrenie názoru normálne pre každého člena rodiny. Lenže to, čo u nás chýba, je rešpekt. Všetci navzájom by sme si mali prejavovať vzájomný rešpekt, pokoru, lásku a navzájom sa počúvať. Problém bol v tom, že nič z toho u nás doma nie je.
Čo od Vás chcem je, aby ste sa zamysleli, či svoje okolie rešpektujete.
Rešpekt je dôležitý. Čo dávate, to sa Vám vráti. A preto ak niečo chcete dostávať, mali by ste to dávať. Či už je to pokora, láska, pozornosť, čas, alebo aj ten prekliaty rešpekt. Viete, čo je na ňom najhoršie? Že väčšina ľudí ani nevie, o čom píšem. Len málo ľudí vie, čo skutočne znamená rešpektovať niekoho. Mal by sa to naučiť naozaj každý. Pretože pokiaľ sa nenaučíte rešpekt dostatočne prejavovať ľuďom okolo Vás, nečakajte, že ľudia k Vám budú vzhliadať a obdivovať Vás. To sa nikdy nestane, ak sa k niekomu budete správať, akoby bol nesvojprávny. Preto Vás prosím, až budete chcieť niekomu nabudúce prejaviť, ako ním pohŕdate, zamyslite sa nad tým, či Vám za to stojí a na čo je to vlastne dobré.
Kto chce zmeniť svet, mal by najprv zmeniť seba. A toto by mal byť Váš začiatok. Naučiť sa rešpektovať všetko a všetkých vo Vašom okolí. :)
Ďakujem za prečítanie článku. Dúfam, že Vám niečo priniesol. Vaša Kery. :)
utorok 7. marca 2017
Myseľ je Váš najsilnejší nástroj
Milí čitatelia,
dnes v noci sa mi sníval zaujímavý sen. V ňom som plávala a keď som bola takmer pri kraji, v mysli som si predstavila, aké by to bolo, keby som mala na nohách lyžiarky. (To bol pravdepodobne dôsledok konca lyžiarskeho výcviku.) A hoci som na tých nohách nič nemala, nohy ma odrazu sťahovali na dno a ja som nemohla vyplávať na povrch.
Nemusela som sa vôbec zamýšľať nad tým, čo to znamenalo. Bolo mi to okamžite jasné.
Nie je to tak dávno, čo som si povedala, že prestanem negatívne myslieť, pretože každá jedna myšlienka, ktorú nemôžeme zaradiť medzi pozitívne, ma sťahuje so sebou hlbšie a hlbšie. Ako som čítala v jednom článku, nedá sa úplne zbaviť zlých myšlienok, no dajú sa obmedziť, ak svoju pozornosť zameriate na také, ktoré vám vykúzlia úsmev na tvári. A hoci sa nemálo ľudí ohradí tým, že je to nemožné, že sa to nedá, že zmeniť svoje myslenie je hlúposť...
Bla, bla...to je jediné, čo počujem, ak to niekto hovorí.
Pozrite sa na mňa. Mám pätnásť, väčšina detí v mojom veku ani nevie, čo je to motivácia, zaujímajú sa len o virtuálny svet hier, o sociálne siete, prípadne o opačné pohlavie a každú chvíľu sa trápia niečím iným. A pozrite sa na mňa. Píšem motivačný článok, zbavujem sa závislosti na facebooku a každý deň sa rozvíjam stále viac a viac.
Rozhodla som sa totiž netrápiť sa bežnými problémami, neísť s davom, byť iná... Z toho slova má mnoho ľudí strach, pretože by to znamenalo vzoprieť sa spoločnosti a ísť proti prúdu. A čo ak by z toho vznikli reči, čo ak by na mňa mali odrazu ľudia zlý názor? Spoznávate sa v tejto vete? Ak áno, je čas čo najskôr túto myšlienku vyhnať z hlavy, ako aj všetky ostatné, ktoré Vám nedajú spávať.
Isteže to nebude ľahké. Ale stačí, ak sa každý deň zbavíte aspoň jednej. Ako? Tým, že ju nahradíte nejakou krásnou. Skúste zhromaždiť čo najviac krásnych spomienok. Pomôže Vám v tom napríklad fotoalbum. :)
Stačí, že to urobíte raz, možno si trochu poplačete od dojatia, aké to boli krásne časy. Ak to tak bude, nie je to zlé. Naopak! Ak sa budete držať myšlienky, že takto to ešte bude, že budete šťastní, ako vtedy, naozaj budete. Nevzdávajte zmenu myslenia. V žiadnom prípade.
Držím Vám palce a ďakujem za prečítanie článku.
Vaša Kery. :)
dnes v noci sa mi sníval zaujímavý sen. V ňom som plávala a keď som bola takmer pri kraji, v mysli som si predstavila, aké by to bolo, keby som mala na nohách lyžiarky. (To bol pravdepodobne dôsledok konca lyžiarskeho výcviku.) A hoci som na tých nohách nič nemala, nohy ma odrazu sťahovali na dno a ja som nemohla vyplávať na povrch.
Nemusela som sa vôbec zamýšľať nad tým, čo to znamenalo. Bolo mi to okamžite jasné.
Nie je to tak dávno, čo som si povedala, že prestanem negatívne myslieť, pretože každá jedna myšlienka, ktorú nemôžeme zaradiť medzi pozitívne, ma sťahuje so sebou hlbšie a hlbšie. Ako som čítala v jednom článku, nedá sa úplne zbaviť zlých myšlienok, no dajú sa obmedziť, ak svoju pozornosť zameriate na také, ktoré vám vykúzlia úsmev na tvári. A hoci sa nemálo ľudí ohradí tým, že je to nemožné, že sa to nedá, že zmeniť svoje myslenie je hlúposť...
Bla, bla...to je jediné, čo počujem, ak to niekto hovorí.
Pozrite sa na mňa. Mám pätnásť, väčšina detí v mojom veku ani nevie, čo je to motivácia, zaujímajú sa len o virtuálny svet hier, o sociálne siete, prípadne o opačné pohlavie a každú chvíľu sa trápia niečím iným. A pozrite sa na mňa. Píšem motivačný článok, zbavujem sa závislosti na facebooku a každý deň sa rozvíjam stále viac a viac.
Rozhodla som sa totiž netrápiť sa bežnými problémami, neísť s davom, byť iná... Z toho slova má mnoho ľudí strach, pretože by to znamenalo vzoprieť sa spoločnosti a ísť proti prúdu. A čo ak by z toho vznikli reči, čo ak by na mňa mali odrazu ľudia zlý názor? Spoznávate sa v tejto vete? Ak áno, je čas čo najskôr túto myšlienku vyhnať z hlavy, ako aj všetky ostatné, ktoré Vám nedajú spávať.
Isteže to nebude ľahké. Ale stačí, ak sa každý deň zbavíte aspoň jednej. Ako? Tým, že ju nahradíte nejakou krásnou. Skúste zhromaždiť čo najviac krásnych spomienok. Pomôže Vám v tom napríklad fotoalbum. :)
Stačí, že to urobíte raz, možno si trochu poplačete od dojatia, aké to boli krásne časy. Ak to tak bude, nie je to zlé. Naopak! Ak sa budete držať myšlienky, že takto to ešte bude, že budete šťastní, ako vtedy, naozaj budete. Nevzdávajte zmenu myslenia. V žiadnom prípade.
Držím Vám palce a ďakujem za prečítanie článku.
Vaša Kery. :)
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)